Prekladateľ Vladimír Oleríny sa narodil pred 100 rokmi

Vo štvrtok 15. júla uplynie 100 rokov od narodenia Vladimíra Olerínyho, popredného slovenského literárneho kritika, historika, pedagóga a prekladateľa zo španielčiny i latinskoamerickej literatúry.

Vladimír Oleríny sa narodil 15. júla 1921 v Banskej Bystrici v rodine strojného zámočníka. Keď mal dva roky vysťahoval sa otec za prácou do Argentíny. Tam prežil osem rokov a začal aj chodiť do španielskej školy. Po návrate na Slovensko pokračoval v učení v Lučatíne, Medzibrode a v Jesenskom. Na gymnáziu v Bratislave maturoval v roku 1940, odkiaľ zamieril na Právnickú fakultu Slovenskej univerzity (v súčasnosti Univerzita Komenského), ktorú ukončil v roku 1945.

Po skončení vysokoškolských štúdií nastúpil do diplomatických služieb na československom ministerstve zahraničných vecí v Prahe a v rokoch 1947 až 1950 pôsobil na veľvyslanectve v Buenos Aires. Po návrate ho ako politicky nespoľahlivého prepustili z diplomatických služieb.

V rokoch 1950 až 1954 bol tajomníkom Kruhu prekladateľov pri Zväze slovenských spisovateľov - v tomto období začal aj prekladať najmä latinskoamerické romány so silným sociálnym podtextom.

V rokoch 1954 nastúpil ako odborný asistent na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (UK), na ktorej založil odbor hispanistiky a prednášal španielsky jazyk a literatúru. Tesne pred habilitáciou však musel Vladimír Oleríny z politických dôvodov v roku 1959 univerzitu opustiť, a tak sa vrátil na Zväz slovenských spisovateľov. Odtiaľ prešiel v roku 1963 pracovať do novozaloženého Ústavu svetovej literatúry a jazykov Slovenskej akadémie vied (SAV), na ktorom po externej ašpirantúre na Karlovej univerzite v Prahe obhájil v roku 1967 dizertačnú prácu z dejín španielskej literatúry.

V rokoch 1973 až 1991 pôsobil ako vedecký pracovník Literárnovedného ústavu SAV a po rehabilitačných dekrétoch bol päť rokov externým pedagógom na Katedre románskych jazykov Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.

Viac ako 60-ročná prekladateľská činnosť Vladimíra Olerínyho je úzko spätá s vlastnou výskumnou prácou a vedecko-popularizačnými aktivitami. Literárnu činnosť začal ako prekladateľ poézie Pabla Nerudu, ktorá vyšla v zbierke Kiež prebudí sa drevorubač (1951, spolu s Rudolfom Fabrym).

Ako prvý samostatný knižný preklad vyšiel Vladimírovi Olerínymu sociálny román argentínskeho spisovateľa Alfreda Varelu pod názvom Temná rieka (1951, 1968). Je autorom monografie Cervantes (1955), v ktorej priblížil životné osudy a dielo klasika španielskej literatúry Miguela de Cervantes Saavedru, autora svetoznámeho románu Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (1605 a 1615), ako aj práce Poludníky literatúry (1989).

Vladimír Oleríny pripravil na vydanie prvú antológiu latinskoamerickej poviedkovej literatúry Dni a noci Latinskej Ameriky (1969), v ktorej je zastúpených 43 autorov z 15 krajín, ako aj antológiu poviedok kubánskych autorov V objatí trópov (1980). Pre deti a mládež prerozprával španielske ľudové rozprávky v knihe Figliar Pedro (1979).

Je spoluautorom Dejín svetovej literatúry (1963), a tiež autorom desiatok štúdií publikovaných v zborníkoch, esejí a článkov v literárnych časopisoch, alebo v podobe doslovov v knižných vydaniach.

Súkromnú zbierku viac ako tisícky knižných titulov, najmä španielskych a latinskoamerických autorov, ako aj špecializovaných časopisov a učebníc venoval v roku 2013 Katedre romanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde založil pre potreby študentov a pedagógov Knižnicu Vladimíra Olerínyho.

Za svoju činnosť získal mnoho ocenení, medzi nimi napríklad tri Ceny Jána Hollého, Striebornú a Zlatú plaketu Ľudovíta Štúra SAV a Španielsko ocenilo Vladimíra Olerínyho za sprístupňovanie španielskej a latinskoamerickej literatúry a kultúry čitateľom na Slovensku udelením Striebornej medaily za zásluhy v krásnych umeniach a tiež Krížom Občianskeho rádu Alfonza X. “Múdreho“, ktorý mu udelil španielsky kráľ Juan Carlos I.

Doyen slovenských hispanistov Vladimír Oleríny zomrel 29. apríla 2016 v Bratislave vo veku 94 rokov.